2015年4月13日 星期一

☼ 涅槃無取 ☞ 愛盡大經

☼ 寶筏心燈 ☞ 愛盡大經 (MN 38, 396-414)


    ☆ 世尊對於主張:「清淨本性、佛性、空性、阿賴耶識、如來藏、中觀、真我、本體……等思想」之學者,一記棒喝!
    ☆ 不可以五蘊、六塵見「如來」;但是,若離開五蘊、六塵,亦無法見「如來」!
    ☆ 在這裡,不是說「五法蘊身、佛性、空性、阿賴耶識」有無的問題?而是說明──如果執取任何一法為「有」或「無」,都不叫作「涅槃真理」!


    396. Evaṃ me sutaṃ –
   
如是我聞──

    ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
   
一時,世尊在舍衛城祇陀林給孤獨園。

    Tena kho pana samayena sātissa nāma bhikkhuno kevaṭṭaputtassa evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti –
   
爾時漁夫之子名茶帝之彼比丘如次生起惡見:

    “tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati anaññan”ti.
    「予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。」

    Assosuṃ kho sambahulā bhikkhū – “sātissa kira nāma bhikkhuno kevaṭṭaputtassa evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ –
    甚多比丘聞之:「實漁夫之子茶帝比丘,生如次之惡見:

    ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’”ti.
    『予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』」

    Atha kho te bhikkhū yena sāti bhikkhu kevaṭṭaputto tenupasaṅkamiṃsu;
   
如是彼等比丘詣漁夫之子茶帝比丘之處。

    upasaṅkamitvā sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etadavocuṃ –
   
詣而對漁夫之子茶帝比丘作是語:

    “saccaṃ kira te, āvuso sāti, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ – ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’”ti?
    「賢者茶帝!汝實生起如是之惡見否?──『予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』」

    “Evaṃ byā kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan”ti.
    茶帝曰:「諸賢!予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。」

    Atha kho te bhikkhū sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etasmā pāpakā diṭṭhigatā vivecetukāmā samanuyuñjanti samanugāhanti samanubhāsanti –
    於是彼等比丘欲令茶帝比丘離此惡見,交互質問,以問理由,共同論議之:

    “mā evaṃ, āvuso sāti, avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya.
    「賢者茶帝!勿言如是,勿誣謗世尊,誣謗世尊者不善,世尊實不如是說。

    Anekapariyāyenāvuso sāti, paṭiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ vuttaṃ bhagavatā, aññatra paccayā natthi viññāṇassa sambhavo”ti.
    賢者茶帝!識由緣生,世尊實以種種之方便,說:『離開因緣,識即不生!』」

    Evampi kho sāti bhikkhu kevaṭṭaputto tehi bhikkhūhi samanuyuñjiyamāno samanugāhiyamāno samanubhāsiyamāno tadeva pāpakaṃ diṭṭhigataṃ thāmasā parāmāsā abhinivissa voharati –
    漁夫之子茶帝比丘,如是受彼等比丘之交互質問,以問理由,共同論議之,而且固執此惡見,墨守主張曰:

    “evaṃ byā kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati anaññan”ti.
    「諸賢!予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。」

    397. Yato kho te bhikkhū nāsakkhiṃsu sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etasmā pāpakā diṭṭhigatā vivecetuṃ, atha kho te bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
    彼等比丘不得使漁夫之子茶帝比丘離彼邪見,因此詣世尊處。

    upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
   
詣而稽首世尊,於一面坐。

    Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ –
   
於一面坐之彼等比丘白世尊曰:

    “sātissa nāma, bhante, bhikkhuno kevaṭṭaputtassa evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ –
   
「世尊!漁夫之子名為茶帝,是比丘,生起如是惡見:

    ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’ti.
    『予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』

    Assumha kho mayaṃ, bhante, sātissa kira nāma bhikkhuno kevaṭṭaputtassa evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ –
   
然,世尊!我等實聞漁夫之子名為茶帝比丘生起如是惡見:

    ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’ti.
    『予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』

    Atha kho mayaṃ, bhante, yena sāti bhikkhu kevaṭṭaputto tenupasaṅkamimha; upasaṅkamitvā sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etadavocumha –
    世尊!於是我等詣漁夫之子茶帝比丘之處。詣而問茶帝比丘曰:

    ‘saccaṃ kira te, āvuso sāti, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ – “tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan”ti?
    『賢者茶帝!汝實生起如是惡見耶?──予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』。

    Evaṃ vutte, bhante, sāti bhikkhu kevaṭṭaputto amhe etadavoca –
   
世尊!如是問之,茶帝比丘答我等曰:

    ‘evaṃ byā kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’ti.
    『諸賢!予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』

    Atha kho mayaṃ, bhante, sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etasmā pāpakā diṭṭhigatā vivecetukāmā samanuyuñjimha samanugāhimha samanubhāsimha –
    世尊!於是我等對茶帝比丘欲使彼離惡見,互為質問,以問理由,共同議論曰:

    ‘mā evaṃ, āvuso sāti, avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Anekapariyāyenāvuso sāti, paṭiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ vuttaṃ bhagavatā, aññatra paccayā natthi viññāṇassa sambhavo’ti.
    『賢者茶帝!勿言如是,勿誣謗世尊,誣謗世尊者不善,世尊實不如是說。賢者茶帝!識由緣生,世尊實以種種之方便,說:『離開因緣,識即不生!』

    Evampi kho, bhante, sāti bhikkhu kevaṭṭaputto amhehi samanuyuñjiyamāno samanugāhiyamāno samanubhāsiyamāno tadeva pāpakaṃ diṭṭhigataṃ thāmasā parāmasā abhinivissa voharati –
    世尊!如是漁夫之子茶帝比丘,被我等交互質問,以問理由,共同論議之,然彼固執惡見,墨守主張:

    ‘evaṃ byā kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’ti.
    『諸賢!予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』

    Yato kho mayaṃ, bhante, nāsakkhimha sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etasmā pāpakā diṭṭhigatā vivecetuṃ, atha mayaṃ etamatthaṃ bhagavato ārocemā”ti.
    世尊!我等不能使茶帝比丘離彼惡見,於此,以此事告世尊。」

    398. Atha kho bhagavā aññataraṃ bhikkhuṃ āmantesi –
   
爾時世尊呼一比丘:

    “ehi tvaṃ bhikkhu, mama vacanena sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ āmantehi – ‘satthā taṃ, āvuso sāti, āmantetī’”ti.
   
「來!比丘!汝以予之名,告漁夫之子茶帝比丘言:『賢者茶帝!我師呼汝。』」

    “Evaṃ, bhante”ti kho so bhikkhu bhagavato paṭissutvā yena sāti bhikkhu kevaṭṭaputto tenupasaṅkami;
   
「遵教!」彼之比丘應諾世尊,往漁夫之子茶帝比丘之處。

    upasaṅkamitvā sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etadavoca – “satthā taṃ, āvuso sāti, āmantetī”ti.
   
往而告漁夫之子茶帝比丘曰:「賢者茶帝!我師呼汝。」

    “Evamāvuso”ti kho sāti bhikkhu kevaṭṭaputto tassa bhikkhuno paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkami;
   
「遵教!」漁夫之子茶帝比丘應諾而詣世尊之處。

    upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
   
詣而稽首世尊,於一面坐。

    Ekamantaṃ nisinnaṃ kho sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ bhagavā etadavoca –
   
對於一面坐之茶帝比丘,世尊問曰:

    “saccaṃ kira, te, sāti, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ –
   
「茶帝!汝實生如是惡見耶?

    ‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan’”ti?
    『予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。』」

    “Evaṃ byā kho ahaṃ, bhante, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi yathā tadevidaṃ viññāṇaṃ sandhāvati saṃsarati, anaññan”ti.
    茶帝曰:「世尊!予實如是,理解從世尊所說之法,即:此識流轉、輪迴;而且,常保持自己之同一性也。」

    “Katamaṃ taṃ, sāti, viññāṇan”ti?
   
世尊曰:「茶帝!如何其識?」

    “Yvāyaṃ, bhante, vado vedeyyo tatra tatra kalyāṇapāpakānaṃ kammānaṃ vipākaṃ paṭisaṃvedetī”ti.
   
茶帝曰:「世尊!此語,即:『所受者,於此處、彼處,受善、惡業之果報。』」

    “Kassa nu kho nāma tvaṃ, moghapurisa, mayā evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāsi?
   
世尊曰:「愚癡人!汝依何知予如是說法耶?

    Nanu mayā, moghapurisa, anekapariyāyena paṭiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ vuttaṃ, aññatra paccayā natthi viññāṇassa sambhavoti?
    愚癡人!識由緣生,予豈非以種種之方便,說:『離開因緣,識即不生!』否?

    Atha ca pana tvaṃ, moghapurisa, attanā duggahitena amhe ceva abbhācikkhasi, attānañca khaṇasi, bahuñca apuññaṃ pasavasi.
    然,愚癡人!汝自己不理解,而誣謗我等,汝損自己,且多為不德。

    Tañhi te, moghapurisa, bhavissati dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyā”ti.
   
愚癡人!此對汝永遠為不饒益、不幸福也!」

    399. Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi –
   
如是,世尊告諸比丘曰:

    “taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nāyaṃ sāti bhikkhu kevaṭṭaputto usmīkatopi imasmiṃ dhammavinaye”ti?
    「諸比丘,對此如何思惟?若依漁夫子──茶帝比丘之見解,莫非於此:『正法、聖律,起火焰耶?』」

    “Kiñhi siyā bhante? No hetaṃ, bhante”ti.
   
彼等曰:「世尊,何有如此?世尊,實無是事!」

    Evaṃ vutte, sāti bhikkhu kevaṭṭaputto tuṇhībhūto maṅkubhūto pattakkhandho adhomukho pajjhāyanto appaṭibhāno nisīdi.
   
如是語時漁夫子──茶帝比丘沈默、懊惱,縮肩、低頭,悄悄不能回答而坐。

    Atha kho bhagavā sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ tuṇhībhūtaṃ maṅkubhūtaṃ pattakkhandhaṃ adhomukhaṃ pajjhāyantaṃ appaṭibhānaṃ viditvā sātiṃ bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ etadavoca –
    於是世尊知茶帝比丘沈默、懊惱、縮肩、低頭,悄悄不能回答,而言茶帝比丘曰:

    “paññāyissasi kho tvaṃ, moghapurisa, etena sakena pāpakena diṭṭhigatena. Idhāhaṃ bhikkhū paṭipucchissāmī”ti.
   
「愚癡人!汝對此之自惡見應明瞭之,予今問諸比丘。」

    Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi –
   
於是世尊問諸比丘曰:

    “tumhepi me, bhikkhave, evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānātha yathāyaṃ sāti bhikkhu kevaṭṭaputto attanā duggahitena amhe ceva abbhācikkhati, attānañca khaṇati, bahuñca apuññaṃ pasavatī”ti?
    「諸比丘!汝等以此漁夫之子茶帝比丘,自無理解,誣謗我等而自滅,且至如此多為不德,知予為如是說耶?」

    “No hetaṃ, bhante! Anekapariyāyena hi no, bhante, paṭiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ vuttaṃ bhagavatā, aññatra paccayā natthi viññāṇassa sambhavo”ti.
    諸比丘曰:「世尊!無是事也。世尊!識由緣生,世尊實以種種之方便,說:『離開因緣,識即不生!』」

    “Sādhu sādhu, bhikkhave! Sādhu kho me tumhe, bhikkhave, evaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānātha.
   
世尊曰:「善哉!諸比丘!善哉!諸比丘!汝等從予知如是說法也。

    Anekapariyāyena hi vo, bhikkhave, paṭiccasamuppannaṃ viññāṇaṃ vuttaṃ mayā, aññatra paccayā natthi viññāṇassa sambhavoti.
    諸比丘!識由緣生,予實對汝等以種種之方便,說:『離開因緣,識即不生!』

    Atha ca panāyaṃ sāti bhikkhu kevaṭṭaputto attanā duggahitena amhe ceva abbhācikkhati, attānañca khaṇati, bahuñca apuññaṃ pasavati pasavati.
    然而,此茶帝比丘自不理解,誣謗我等,以自滅,且多為不德。

    Tañhi tassa moghapurisassa bhavissati dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya.
   
其實彼愚癡人永遠不饒益、不幸福也。

    400. “Yaṃ yadeva, bhikkhave, paccayaṃ paṭicca uppajjati viññāṇaṃ, tena teneva viññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati [saṅkhaṃ gacchati (sī. pī.)].
    諸比丘!無論任何,緣其緣而識生,即依其緣而識生。

    Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati viññāṇaṃ, cakkhuviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ①
如眼緣於色而識生,即名為『眼識』。

    sotañca paṭicca sadde ca uppajjati viññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ②
耳緣於聲而識生,即名為『耳識』。

    ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati viññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ③
鼻緣於香而識生,即名為『鼻識』。

    jivhañca paṭicca rase ca uppajjati viññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ④
舌緣於味而識生,即名為『舌識』。

    kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati viññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ⑤
身緣於觸而識生,即名為『身識』。

    manañca paṭicca dhamme ca uppajjati viññāṇaṃ, manoviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati.
    ⑥
意緣於法而識生,即名為『意識』。

    “Seyyathāpi, bhikkhave, yaṃ yadeva paccayaṃ paṭicca aggi jalati tena teneva saṅkhyaṃ gacchati.
   
諸比丘!猶無論如何,緣其緣而火燃,依此而得名。

    Kaṭṭhañca paṭicca aggi jalati, kaṭṭhaggitveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ①
即緣薪而火燃,即名為『薪火』。

    sakalikañca paṭicca aggi jalati, sakalikaggitveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ②
緣木片而火燃,即名為『木片火』。

    tiṇañca paṭicca aggi jalati, tiṇaggitveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ③
緣草而火燃,即名為『草火』。

    gomayañca paṭicca aggi jalati, gomayaggitveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ④
緣牛糞而火燃,即名為『牛糞火』。

    thusañca paṭicca aggi jalati, thusaggitveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ⑤
緣穀皮而火燃,即名為『穀皮火』。

    saṅkārañca paṭicca aggi jalati, saṅkāraggitveva saṅkhyaṃ gacchati.
    ⑥
緣塵屑而火燃,即名為『塵屑火』。

    Evameva kho, bhikkhave, yaṃ yadeva paccayaṃ paṭicca uppajjati viññāṇaṃ, tena teneva saṅkhyaṃ gacchati.
   
諸比丘!如是依何緣而識生,即依何緣而得名。

    Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati viññāṇaṃ, cakkhuviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati;
    ①
如眼緣於色而識生,即名為『眼識』。

    sotañca paṭicca sadde ca uppajjati viññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati,
    ②
耳緣於聲而識生,即名為『耳識』。

    ghānañca paṭicca gandhe ca uppajjati viññāṇaṃ, ghāṇaviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati,
    ③
鼻緣於香而識生,即名為『鼻識』。

    jivhañca paṭicca rase ca uppajjati viññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati.
    ④
舌緣於味而識生,即名為『舌識』。

    Kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca uppajjati viññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati.
    ⑤
身緣於觸而識生,即名為『身識』。

    Manañca paṭicca dhamme ca uppajjati viññāṇaṃ, manoviññāṇaṃtveva saṅkhyaṃ gacchati.
    ⑥
意緣於法而識生,即名為『意識』。」

    401. “Bhūtamidanti, bhikkhave, passathā”ti?
   
世尊復曰:「諸比丘!汝等見此為生者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「然!世尊!」

    “Tadāhārasambhavanti, bhikkhave, passathā”ti?
   
「諸比丘!見此為食所成耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhāranirodhā yaṃ bhūtaṃ, taṃ nirodhadhammanti, bhikkhave, passathā”ti?
   
「諸比丘!見凡活者,緣彼食滅、即成滅者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Bhūtamidaṃ nossūti, bhikkhave, kaṅkhato uppajjati vicikicchā”ti?
   
「諸比丘!從猶豫,此豈非生,即疑生耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhārasambhavaṃ nossūti, bhikkhave, kaṅkhato uppajjati vicikicchā”ti?
   
「諸比丘!從猶豫,彼豈非食所成,即疑生耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhāranirodhā yaṃ bhūtaṃ, taṃ nirodhadhammaṃ nossūti, bhikkhave, kaṅkhato uppajjati vicikicchā”ti?
   
「凡活者從猶豫,緣彼之食滅,豈非滅者,即疑生耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Bhūtamidanti, bhikkhave, yathābhūtaṃ sammappaññāya passato yā vicikicchā sā pahīyatī”ti?
   
「諸比丘!以如實正慧,見此活者,皆捨所疑耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhārasambhavanti, bhikkhave, yathābhūtaṃ sammappaññāya passatāe yā vicikicchā sā pahīyatī”ti?
   
「諸比丘!以如實正慧,見此食所成者,皆捨所疑耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhāranirodhā yaṃ bhūtaṃ, taṃ nirodhadhammanti, bhikkhave, yathābhūtaṃ sammappaññāya passatāe yā vicikicchā sā pahīyatī”ti?
    「諸比丘!以如實正慧,以見凡活者,緣彼食之滅而滅者,皆捨所疑耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Bhūtamidanti, bhikkhave, itipi vo ettha nibbicikicchā”ti?
   
「諸比丘!如是實確信,是活者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!有,世尊!」

    “Tadāhārasambhavanti, bhikkhave, itipi vo ettha nibbicikicchā”ti?
   
「諸比丘!如是實確信,其食所成者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!有!世尊!」

    “Tadāhāranirodhā yaṃ bhūtaṃ taṃ nirodhadhammanti, bhikkhave, itipi vo ettha nibbicikicchā”ti?
   
「諸比丘!如是實確信,凡活者緣彼食之滅而滅者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Bhūtamidanti, bhikkhave, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhan”ti?
   
「諸比丘!以如實正慧,善見此活者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhārasambhavanti, bhikkhave, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhan”ti?
   
「諸比丘!以如實正慧,善見其食所成者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Tadāhāranirodhā yaṃ bhūtaṃ taṃ nirodhadhammanti, bhikkhave, yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhan”ti?
   
「諸比丘!以如實正慧,善見凡活者緣彼之食滅而滅者耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    “Imaṃ ce tumhe, bhikkhave, diṭṭhiṃ evaṃ parisuddhaṃ evaṃ pariyodātaṃ allīyetha kelāyetha dhanāyetha mamāyetha, api nu me tumhe, bhikkhave, kullūpamaṃ dhammaṃ desitaṃ ājāneyyātha nittharaṇatthāya no gahaṇatthāyā”ti?
    「諸比丘!若汝等且執著:『如是清淨、皎潔之此見』而自慢、追求、愛著者,汝等得謂為彼度脫、非為執持、而理解筏喻之說法者耶?」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
「否也!世尊!」

    “Imaṃ ce tumhe, bhikkhave, diṭṭhiṃ evaṃ parisuddhaṃ evaṃ pariyodātaṃ na allīyetha na kelāyetha na dhanāyetha na mamāyetha, api nu me tumhe, bhikkhave, kullūpamaṃ dhammaṃ desitaṃ ājāneyyātha nittharaṇatthāya no gahaṇatthāyā”ti?
    「諸比丘!若汝等於:『如是清淨、皎潔之此見』而不執著、不自慢、不追求、不愛著者,汝等得謂為彼度脫,而非為執持理解筏喻之說法耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
「然!世尊!」

    402. “Cattārome, bhikkhave, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā, sambhavesīnaṃ vā anuggahāya.
    世尊復曰:「諸比丘!為已生有情之生存,或為將生有情之滋養,此等有➒ 四種之食。

    Katame cattāro?
   
云何為四?

    Kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ.
   
曰:第一、或粗或細之摶食,第二、觸,第三、意思,第四、識也。

    “Ime ca, bhikkhave, cattāro āhārā kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
   
諸比丘!此等四食以何為因由?何為因緣?何為後裔?何為根源耶?

    “Ime cattāro āhārā taṇhānidānā taṇhāsamudayā taṇhājātikā taṇhāpabhavā.
   
曰:此等四食,➑ 渴愛為因由、渴愛為因緣、渴愛為後裔、渴愛為根源也。

    “Taṇhā cāyaṃ, bhikkhave, kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
   
諸比丘!此渴愛是以何為因由?何為因緣?何為後裔?何為根源耶?

    “Taṇhā vedanānidānā vedanāsamudayā vedanājātikā vedanāpabhavā.
   
曰:渴愛是以➐ 受為因由、受為因緣、受為後裔、受為根源也。

    “Vedanā cāyaṃ, bhikkhave, kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
   
諸比丘!此受以何為因由?何為因緣?何為後裔?何為根源耶?

    “Vedanā phassanidānā phassasamudayā phassajātikā phassapabhavā.
   
曰:受是以➏ 觸為因由、因緣、後裔、根源也。

    “Phasso cāyaṃ, bhikkhave, kiṃnidāno kiṃsamudayo kiṃjātiko kiṃpabhavo?
   
諸比丘!此觸是以何為因由、因緣、後裔、根源耶?

    “Phasso saḷāyatananidāno saḷāyatanasamudayo saḷāyatanajātiko saḷāyatanapabhavo.
   
曰:觸是以➎ 六入為因由、因緣、後裔、根源也。

    “Saḷāyatanaṃ cidaṃ, bhikkhave, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ?
   
諸比丘!此六入是以何為因由、因緣、後裔、根源耶?

    “Saḷāyatanaṃ nāmarūpanidānaṃ nāmarūpasamudayaṃ nāmarūpajātikaṃ nāmarūpapabhavaṃ.
   
曰:六入是以➍ 名色為因由、因緣、後裔、根源也。

    “Nāmarūpaṃ cidaṃ, bhikkhave, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ?
   
諸比丘!此名色是以何為因由、因緣、後裔、根源耶?

    “Nāmarūpaṃ viññāṇanidānaṃ viññāṇasamudayaṃ viññāṇajātikaṃ viññāṇapabhavaṃ.
   
曰:名色是以➌ 識為因由、因緣、後裔、根源也。

    “Viññāṇaṃ cidaṃ, bhikkhave, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ?
   
諸比丘!此識是以何為因由、因緣、後裔、根源耶?

    “Viññāṇaṃ saṅkhāranidānaṃ saṅkhārasamudayaṃ saṅkhārajātikaṃ saṅkhārapabhavaṃ.
   
曰:識是以➋ 行為因由、因緣、後裔、根源也。

    “Saṅkhārā cime, bhikkhave, kiṃnidānā kiṃsamudayā kiṃjātikā kiṃpabhavā?
   
諸比丘!此之行是以何為因由、因緣、後裔、根源耶?

    “Saṅkhārā avijjānidānā avijjāsamudayā avijjājātikā avijjāpabhavā.
   
曰:行是以➊ 無明為因由、無明為因緣、無明為後裔、無明為根源也。

    “Iti kho, bhikkhave, avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
    諸比丘!如是➊ 緣無明而有行,➋ 緣行而有識,➌ 緣識而有名色,➍ 緣名色而有六入,➎ 緣六入而有觸,➏ 緣觸而有受,➐ 緣受而有渴愛,➑ 緣渴愛而有取,➒ 緣取而有存在,➓ 緣存在而有生,⓫ 緣生而有⓬ 老死、愁、悲、苦、憂、惱生。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.’”
   
如是,此乃全苦蘊之集。」

    403. “Jātipaccayā jarāmaraṇanti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊復曰:「⓫ 緣生而有老死,如是之謂也。

    jātipaccayā nu kho, bhikkhave, jarāmaraṇaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha [kathaṃ vā vo ettha (?)] hotī”ti?
   
諸比丘!實緣生而有老死耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Jātipaccayā, bhante, jarāmaraṇaṃ; evaṃ no ettha hoti [evaṃ no ettha hotīti (ka.)] – jātipaccayā jarāmaraṇan”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣生而有老死,於其處我等如是思惟:『緣生而有老死。』」

    “Bhavapaccayā jātīti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➓ 緣存在而有生,如是之謂也。

    bhavapaccayā nu kho, bhikkhave, jāti, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣存在而有生耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Bhavapaccayā, bhante, jāti; evaṃ no ettha hoti – bhavapaccayā jātī”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣存在而有生,於其處我等如是思惟:『緣存在而有生。』」

    “Upādānapaccayā bhavoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➒ 緣取而有存在,如是之謂也。

    upādānapaccayā nu kho, bhikkhave, bhavo, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣取而有存在耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Upādānapaccayā, bhante, bhavo; evaṃ no ettha hoti – upādānapaccayā bhavo”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣取而有存在,於其處我等如是思惟:『緣取而有存在。』」

    “Taṇhāpaccayā upādānanti iti kho panetaṃ vuttaṃ,
   
世尊曰:「➑ 緣渴愛而有取,如是之謂也。

    taṇhāpaccayā nu kho, bhikkhave, upādānaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣渴愛而取耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Taṇhāpaccayā, bhante, upādānaṃ; evaṃ no ettha hoti – taṇhāpaccayā upādānan”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣渴愛而有取,於其處我等如是思惟:『緣渴愛而有取。』」

    “Vedanāpaccayā taṇhāti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➐ 緣受而有渴愛,如是之謂也。

    vedanāpaccayā nu kho, bhikkhave, taṇhā, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣受而有渴愛耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Vedanāpaccayā, bhante, taṇhā; evaṃ no ettha hoti – vedanāpaccayā taṇhā”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣受而有渴愛,於其處我等如是思惟:『緣受而有渴愛。』」

    “Phassapaccayā vedanāti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➏ 緣觸而有受,如是之謂。

    phassapaccayā nu kho, bhikkhave, vedanā, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣觸而有受耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Phassapaccayā, bhante, vedanā; evaṃ no ettha hoti – phassapaccayā vedanā”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣觸而有受,於其處我等如是思惟:『緣觸而有受。』」

    “Saḷāyatanapaccayā phassoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➎ 緣六入而有觸,如是之謂也。

    saḷāyatanapaccayā nu kho, bhikkhave, phasso, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣六入而有觸耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Saḷāyatanapaccayā, bhante, phasso; evaṃ no ettha hoti – saḷāyatanapaccayā phasso”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣六入而有觸,於其處我等如是思惟:『緣六入而有觸。』」

    “Nāmarūpapaccayā saḷāyatananti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➍ 緣名色而有六入,如是之謂也。

    nāmarūpapaccayā nu kho, bhikkhave, saḷāyatanaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣名色而有六入耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Nāmarūpapaccayā, bhante, saḷāyatanaṃ; evaṃ no ettha hoti – nāmarūpapaccayā saḷāyatanan”ti.
    諸比丘曰:「世尊!緣名色而有六入,於其處我等如是思惟:『緣名色而有六入。』」

    “Viññāṇapaccayā nāmarūpanti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➌ 緣識而有名色,如是之謂也。

    viññāṇapaccayā nu kho, bhikkhave, nāmarūpaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣識而有名色耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Viññāṇapaccayā, bhante, nāmarūpaṃ; evaṃ no ettha hoti – viññāṇapaccayā nāmarūpan”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣識而有名色,於其處我等如是思惟:『緣識而有名色。』」

    “Saṅkhārapaccayā viññāṇanti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➋ 緣行而有識,如是之謂也。

    saṅkhārapaccayā nu kho, bhikkhave, viññāṇaṃ, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣行而有識耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Saṅkhārapaccayā, bhante, viññāṇaṃ; evaṃ no ettha hoti – saṅkhārapaccayā viññāṇan”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣行而有識,於其處我等如是思惟:『緣行而有識。』」

    “Avijjāpaccayā saṅkhārāti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「➊ 緣無明而有行,如是之謂也。

    avijjāpaccayā nu kho, bhikkhave, saṅkhārā, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實緣無明而有行耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Avijjāpaccayā, bhante, saṅkhārā; evaṃ no ettha hoti – avijjāpaccayā saṅkhārā”ti.
   
諸比丘曰:「世尊!緣無明而有行,於其處我等如是思惟:『緣無明而有行。』」

    404. “Sādhu, bhikkhave. Iti kho, bhikkhave, tumhepi evaṃ vadetha, ahampi evaṃ vadāmi – imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati, yadidaṃ – avijjāpaccayā saṅkhārā, saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
    世尊曰:「善哉!諸比丘!如是為汝等,予又如次言之:『此有故彼有,此生故彼生。』即:『➊ 緣無明而有行,➋ 緣行而有識,➌ 緣識而有名色,➍ 緣名色而有六入,➎ 緣六入而有觸,➏ 緣觸而有受,➐ 緣受而有渴愛,➑ 緣渴愛而有取,➒ 緣取而有存在,➓ 緣存在而有生,⓫ 緣生而有⓬ 老死、愁、悲、苦、憂、惱生。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    “Avijjāyatveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
    而且① 無明無餘、離貪、滅盡而行滅,② 行滅而識滅,③ 識滅而名色滅,④ 名色滅而六入滅,⑤ 六入滅而觸滅,⑥ 觸滅而受滅,⑦ 受滅而渴愛滅,⑧ 渴愛滅而取滅,⑨ 取滅而存在滅,⑩ 存在滅而生滅,⑪ 生滅而⑫ 老死、愁、悲、苦、憂、惱滅。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之滅。』」

    405. “Jātinirodhā jarāmaraṇanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊復曰:「⑪ 生滅故而老死滅,如是之謂也。

    jātinirodhā nu kho, bhikkhave, jarāmaraṇanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實生滅故而有老死滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Jātinirodhā, bhante, jarāmaraṇanirodho; evaṃ no ettha hoti – jātinirodhā jarāmaraṇanirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由生滅故而有老死滅,於其處,我等如是思惟:『由生滅故而有老死滅也。』」

    “Bhavanirodhā jātinirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「⑩ 由存在滅而生滅,如是之謂也。

    bhavanirodhā nu kho, bhikkhave, jātinirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由存在滅故,而生滅耶?或不然耶?於其處,如何思惟耶?」

    “Bhavanirodhā, bhante, jātinirodho; evaṃ no ettha hoti – bhavanirodhā jātinirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由存在滅故而生滅,於其處我等如是思惟:『由存在滅故而生滅。』」

    “Upādānanirodhā bhavanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「⑨ 由取滅故而存在滅,如是之謂也。

    upādānanirodhā nu kho, bhikkhave, bhavanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由取滅故而存在滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Upādānanirodhā, bhante, bhavanirodho; evaṃ no ettha hoti – upādānanirodhā bhavanirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由取滅故而存在滅,於其處我等如是思惟:『由取滅故而存在滅。』」

    “Taṇhānirodhā upādānanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「⑧ 由渴愛滅故而取滅,如是之謂也。

    taṇhānirodhā nu kho, bhikkhave, upādānanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由渴愛滅故而取滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Taṇhānirodhā, bhante, upādānanirodho; evaṃ no ettha hoti – taṇhānirodhā upādānanirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由渴愛滅故而取滅,於其處我等如是思惟:『由渴愛滅故而取滅。』」

    “Vedanānirodhā taṇhānirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「⑦ 由受滅故而渴愛滅,如是之謂也。

    vedanānirodhā nu kho, bhikkhave, taṇhānirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由受滅故而渴愛滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Vedanānirodhā, bhante, taṇhānirodho; evaṃ no ettha hoti – vedanānirodhā taṇhānirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由受滅故而渴愛滅,於其處我等如是思惟:『由受滅故而渴愛滅。』」

    “Phassanirodhā vedanānirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「⑥ 由觸滅故而受滅,如是之謂也。

    phassanirodhā nu kho, bhikkhave, vedanānirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由觸滅故而受滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Phassanirodhā, bhante, vedanānirodho; evaṃ no ettha hoti – phassanirodhā vedanānirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由觸滅故而受滅,於其處我等如是思惟:『由觸滅故而受滅。』」

    “Saḷāyatananirodhā phassanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「⑤ 由六入滅故而觸滅,如是之謂也。

    saḷāyatananirodhā nu kho, bhikkhave, phassanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotīti?
   
諸比丘!實由六入滅故而觸滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    Saḷāyatananirodhā, bhante, phassanirodho; evaṃ no ettha hoti – saḷāyatananirodhā phassanirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由六入滅故而觸滅,於其處我等如是思惟:『由六入滅故而觸滅。』」

    “Nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「④ 由名色滅故而六入滅,如是之謂也。

    nāmarūpanirodhā nu kho, bhikkhave, saḷāyatananirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由名色滅故而六入滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Nāmarūpanirodhā, bhante, saḷāyatananirodho; evaṃ no ettha hoti – nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由名色滅故而六入滅,於其處我等如是思惟:『由名色滅故而六入滅。』」

    “Viññāṇanirodhā nāmarūpanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「③ 由識滅故而名色滅,如是之謂也。

    viññāṇanirodhā nu kho, bhikkhave, nāmarūpanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由識滅故而名色滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Viññāṇanirodhā, bhante, nāmarūpanirodho; evaṃ no ettha hoti – viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由識滅故而名色滅,於其處我等如是思惟:『由識滅故而名色滅。』」

    “Saṅkhāranirodhā viññāṇanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「② 由行滅故而識滅,如是之謂也。

    saṅkhāranirodhā nu kho, bhikkhave, viññāṇanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由行滅故而識滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Saṅkhāranirodhā, bhante, viññāṇanirodho; evaṃ no ettha hoti – saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由行滅故而識滅,於其處我等如是思惟:『由行滅故而識滅。』」

    “Avijjānirodhā saṅkhāranirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
   
世尊曰:「① 由無明滅故而行滅,如是之謂也。

    avijjānirodhā nu kho, bhikkhave, saṅkhāranirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī”ti?
   
諸比丘!實由無明滅故而行滅耶?或不然耶?於其處如何思惟耶?」

    “Avijjānirodhā, bhante, saṅkhāranirodho; evaṃ no ettha hoti – avijjānirodhā saṅkhāranirodho”ti.
    諸比丘曰:「世尊!由無明滅故而行滅,於其處我等如是思惟:『由無明滅故而行滅。』」

    406. “Sādhu, bhikkhave. Iti kho, bhikkhave, tumhepi evaṃ vadetha, ahampi evaṃ vadāmi – imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati, yadidaṃ – avijjānirodhā saṅkhāranirodho, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
    世尊更曰:「善哉!諸比丘!如是為汝等,予又如次言之:『此無故彼無,此滅故彼滅。』即:『① 無明無餘、離貪、滅盡而行滅,② 行滅而識滅,③ 識滅而名色滅,④ 名色滅而六入滅,⑤ 六入滅而觸滅,⑥ 觸滅而受滅,⑦ 受滅而渴愛滅,⑧ 渴愛滅而取滅,⑨ 取滅而存在滅,⑩ 存在滅而生滅,⑪ 生滅而⑫ 老死、愁、悲、苦、憂、惱滅。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之滅。』」

    407. “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā pubbantaṃ vā paṭidhāveyyātha –
   
世尊更曰:「諸比丘!汝等如是知,如是見,或有追憶過去耶?

    ‘ahesumha nu kho mayaṃ atītamaddhānaṃ, nanu kho ahesumha atītamaddhānaṃ, kiṃ nu kho ahesumha atītamaddhānaṃ, kathaṃ nu kho ahesumha atītamaddhānaṃ, kiṃ hutvā kiṃ ahesumha nu kho mayaṃ atītamaddhānan’”ti?
    『我等於過去存在耶?於過去不存在耶?於過去是何者耶?於過去如何有耶?我等於過去是何者?後又為何者耶?』」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不然!世尊」

    “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā aparantaṃ vā paṭidhāveyyātha –
   
世尊曰:「諸比丘!汝等如是知、如是見,或有追逐未來耶?

    bhavissāma nu kho mayaṃ anāgatamaddhānaṃ, nanu kho bhavissāma anāgatamaddhānaṃ, kiṃ nu kho bhavissāma anāgatamaddhānaṃ, kathaṃ nu kho bhavissāma anāgatamaddhānaṃ, kiṃ hutvā kiṃ bhavissāma nu kho mayaṃ anāgatamaddhānan”ti?
    『我等於未來存在耶?於未來不存在耶?於未來是何者耶?於未來是如何有耶?我等於未來是何者?後又為何者耶?』」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不然!世尊!」

    “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā etarahi vā paccuppannamaddhānaṃ ajjhattaṃ kathaṃkathī assatha –
   
世尊曰:「諸比丘!汝等如是知、如是見,或於今現在於內有疑:

    ahaṃ nu khosmi, no nu khosmi, kiṃ nu khosmi, kathaṃ nu khosmi, ayaṃ nu kho satto kuto āgato, so kuhiṃgāmī bhavissatī”ti?
    『我等實存在耶?實不存在耶?實為何耶?如何有耶?此有情是從何處來耶?彼從何處去耶?』」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不然!世尊!」

    “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā evaṃ vadeyyātha – satthā no garu, satthugāravena ca mayaṃ evaṃ vademā”ti?
    世尊曰:「諸比丘!汝等如是知、如是見,如是有所言:『我等尊重師,以尊重師,我等如是言。』耶?」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不也!世尊!」

    “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā evaṃ vadeyyātha –
   
世尊曰:「諸比丘!汝等如是知、如是見,有如是言:

    samaṇo evamāha, samaṇā ca nāma mayaṃ evaṃ vademā”ti?
   
『一沙門對我等如是言,又他諸沙門,亦同是言;然,我等不如是言。』耶?」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不也!世尊!」

    “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā aññaṃ satthāraṃ uddiseyyāthā”ti?
   
世尊曰:「諸比丘!汝等如是知、如是見,有示其他之師耶?」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不也!世尊!」

    “Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā yāni tāni puthusamaṇabrāhmaṇānaṃ vata kotūhalamaṅgalāni tāni sārato paccāgaccheyyāthā”ti?
    「諸比丘!汝等如是知、如是見,或基於彼凡夫、沙門、婆羅門之行,於祭典、祝祭中為最勝,而有所願耶?」

    “No hetaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不也!世尊!」

    “Nanu, bhikkhave, yadeva tumhākaṃ sāmaṃ ñātaṃ sāmaṃ diṭṭhaṃ sāmaṃ viditaṃ, tadeva tumhe vadethā”ti.
   
世尊曰:「諸比丘!若然!汝等可言:由汝等自知、自覺耶?」

    “Evaṃ, bhante”.
   
諸比丘曰:「不然!世尊!」

    “Sādhu, bhikkhave, upanītā kho me tumhe, bhikkhave, iminā ⑴ sandiṭṭhikena dhammena ⑵ akālikena ⑶ ehipassikena ⑷ opaneyyikena ⑸ paccattaṃ veditabbena viññūhi.
    世尊曰:「善哉!諸比丘!汝等從予,⑴ 而直接現見此法、⑵ 能超越時,⑶ 即身近觀,言能知見,善來!於任何人亦見之,⑷ 導入解脫、⑸ 依智者以自己之方法所親證。

    ⑴ Sandiṭṭhiko ayaṃ, bhikkhave, dhammo ⑵ akāliko ⑶ ehipassiko ⑷ opaneyyiko ⑸ paccattaṃ veditabbo viññūhi – iti yantaṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttan”ti.
    諸比丘!言:『⑴ 現見之法、⑵ 能超越時,⑶ 即身近觀,言能知見,⑷ 攝入引導、⑸ 唯智者所親證。』彼即緣此而言也。

    408. “Tiṇṇaṃ kho pana, bhikkhave, sannipātā gabbhassāvakkanti hoti.
    ➌
諸比丘!三事和合而入胎,

    Idha mātāpitaro ca sannipatitā honti, mātā ca na utunī hoti, gandhabbo ca na paccupaṭṭhito hoti, neva tāva gabbhassāvakkanti hoti.
    是有父母之會合,但母還未有經水且乾闥婆不現前,其時不入胎。

    Idha mātāpitaro ca sannipatitā honti, mātā ca utunī hoti, gandhabbo ca na paccupaṭṭhito hoti, neva tāva gabbhassāvakkanti hoti.
    又此有父母之會合,母已有經水,但乾闥婆不現前,其時不入胎。

    Yato ca kho, bhikkhave, mātāpitaro ca sannipatitā honti, mātā ca utunī hoti, gandhabbo ca paccupaṭṭhito hoti – evaṃ tiṇṇaṃ sannipātā gabbhassāvakkanti hoti.
    諸比丘!有父母之會合,母已有經水,且乾闥婆現前者,如是三事和合者,有入胎也。

    Tamenaṃ, bhikkhave, mātā nava vā dasa vā māse gabbhaṃ kucchinā pariharati mahatā saṃsayena garubhāraṃ [garumbhāraṃ (sī. pī.)].
    ➍ 諸比丘!母或在九個月或十個月間,彼其胎即荷重擔,以大擔心擁護於胎宮。

    Tamenaṃ, bhikkhave, mātā navannaṃ vā dasannaṃ vā māsānaṃ accayena vijāyati mahatā saṃsayena garubhāraṃ.
   
諸比丘!於母經九個月或十個月,於大擔心之出產彼重擔。

    Tamenaṃ jātaṃ samānaṃ sakena lohitena poseti.
   
彼所生者,以自己血哺育之。

    Lohitañhetaṃ, bhikkhave, ariyassa vinaye yadidaṃ mātuthaññaṃ.
   
諸比丘!實彼之血於聖者之律,即是母乳也。

    Sa kho so, bhikkhave, kumāro vuddhimanvāya indriyānaṃ paripākamanvāya yāni tāni kumārakānaṃ kīḷāpanakāni tehi kīḷati, seyyathidaṃ – vaṅkakaṃ ghaṭikaṃ mokkhacikaṃ ciṅgulakaṃ pattāḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ.
    諸比丘!彼從其童子之成長,從諸根之成熟,童子之所有玩具,例如:以小鋤、小棒、倒立機、風車、棕櫚葉之尺、小車、小弓等為遊戲。

    Sa kho so, bhikkhave, kumāro vuddhimanvāya indriyānaṃ paripākamanvāya pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti –
    諸比丘!從彼之童子成長諸根熟,以具足五種欲分而歡樂,

    cakkhuviññeyyehi rūpehi iṭṭhehi kantehi manāpehi piyarūpehi kāmūpasaṃhitehi rajanīyehi,
   
即依眼所識、所欲、所愛、所好、愛好形相,隨欲激情於色,以歡喜之;

    sotaviññeyyehi saddehi…
   
依耳所識、所欲、所愛、所好、愛好形相,隨欲激情於聲,以歡喜之;

    ghānaviññeyyehi gandhehi…
   
依鼻所識、所欲、所愛、所好、愛好形相,隨欲激情於香,以歡喜之;

    jivhāviññeyyehi rasehi…
   
依舌所識、所欲、所愛、所好、愛好形相,隨欲激情於味,以歡喜之;

    kāyaviññeyyehi phoṭṭhabbehi iṭṭhehi kantehi manāpehi piyarūpehi kāmūpasaṃhitehi rajanīyehi.
   
依身所識、所欲、所愛、所好、愛好形相,隨欲激情於觸者,以歡喜之。

    409. “So cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe sārajjati, appiyarūpe rūpe byāpajjati, anupaṭṭhitakāyasati ca viharati parittacetaso.
    ➎
彼以眼見色,樂著愛好之色,憎惡不好之色。於身正念不現前、偏狹心而住。

    Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti –
   
彼不如實知:『心解脫、慧解脫──

    yatthassa te pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti.
   
於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』

    So evaṃ anurodhavirodhaṃ samāpanno yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, so taṃ vedanaṃ abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati.
    ➏ 彼如是隨其適順、違逆,或受樂、或苦、或不苦不樂之受。彼歡喜感受、歡迎、執著之。

    Tassa taṃ vedanaṃ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī.
    ➐
彼喜感受,歡迎、執著,而生歡喜。

    Yā vedanāsu nandī tadupādānaṃ,
    ➑
於受歡喜者,即取也。

    tassupādānapaccayā bhavo,
    ➒
彼緣取而有存在,

    bhavapaccayā jāti,
    ➓
緣存在而有生。

    jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
    ⓫
緣生而有──
    ⓬
老死、愁、悲、苦、憂、惱。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    Sotena saddaṃ sutvā…pe…
    ➎ 以耳聞聲,樂著愛好之聲,憎惡不好之聲。於身正念不現前、偏狹心而住。彼不如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ➏ 彼如是隨其適順、違逆,或受樂、或苦、或不苦不樂之受。彼歡喜感受、歡迎、執著之。
    ➐ 彼喜感受,歡迎、執著,而生歡喜。
    ➑
於受歡喜者,即取也。
    ➒
彼緣取而有存在。
    ➓
緣存在而有生。
    ⓫
緣生而有──
    ⓬
老死、愁、悲、苦、憂、惱。
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe…
    ➎ 以鼻嗅香,樂著愛好之香,憎惡不好之香。於身正念不現前、偏狹心而住。彼不如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ➏ 彼如是隨其適順、違逆,或受樂、或苦、或不苦不樂之受。彼歡喜感受、歡迎、執著之。
    ➐ 彼喜感受,歡迎、執著,而生歡喜。
    ➑
於受歡喜者,即取也。
    ➒
彼緣取而有存在。
    ➓
緣存在而有生。
    ⓫
緣生而有──
    ⓬
老死、愁、悲、苦、憂、惱。
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe…
    ➎ 以舌嚐味,樂著愛好之味,憎惡不好之味。於身正念不現前、偏狹心而住。彼不如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ➏ 彼如是隨其適順、違逆,或受樂、或苦、或不苦不樂之受。彼歡喜感受、歡迎、執著之。
    ➐ 彼喜感受,歡迎、執著,而生歡喜。
    ➑
於受歡喜者,即取也。
    ➒
彼緣取而有存在。
    ➓
緣存在而有生。
    ⓫
緣生而有──
    ⓬
老死、愁、悲、苦、憂、惱。
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe…
    ➎ 以身接觸,樂著愛好之觸,憎惡不好之觸。於身正念不現前、偏狹心而住。彼不如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ➏ 彼如是隨其適順、違逆,或受樂、或苦、或不苦不樂之受。彼歡喜感受、歡迎、執著之。
    ➐ 彼喜感受,歡迎、執著,而生歡喜。
    ➑
於受歡喜者,即取也。
    ➒
彼緣取而有存在。
    ➓
緣存在而有生。
    ⓫
緣生而有──
    ⓬
老死、愁、悲、苦、憂、惱。
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme sārajjati, appiyarūpe dhamme byāpajjati, anupaṭṭhitakāyasati ca viharati parittacetaso.
    ➎ 以意知法,樂著愛好之法,憎惡於不好之法。於身正念不現前、偏狹心而住。

    Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti –
   
彼不如實知:『心解脫、慧解脫──

    yatthassa te pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti.
   
於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』

    So evaṃ anurodhavirodhaṃ samāpanno yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, so taṃ vedanaṃ abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati.
    ➏ 彼如是隨其適順、違逆,或受樂、或苦、或不苦不樂之受。彼歡喜感受、歡迎、執著之。

    Tassa taṃ vedanaṃ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī.
    ➐
彼喜感受,歡迎、執著,而生歡喜。

    Yā vedanāsu nandī tadupādānaṃ,
    ➑
於受歡喜者,即取也。

    tassupādānapaccayā bhavo,
    ➒
彼緣取而有存在,

    bhavapaccayā jāti,
    ➓
緣存在而有生。

    jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
    ⓫
緣生而有──
    ⓬
老死、愁、悲、苦、憂、惱。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之集。

    410. “Idha, bhikkhave, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā.
    諸比丘!於是如來、應供、等正覺者、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、佛陀、世尊,出現於世。

    So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti.
    彼以包括天之世界、包括魔之世界、包括梵天之世界、包括沙門婆羅門之世界、包括天人之世界,自知、自證而教之。

    So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ; kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti.
    彼初善、中善、終亦善,而說有義、有文之法,以示完全具足清淨之梵行。

    Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto.
   
以其法或居士或居士子,或生於其他之族者聽之。

    So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati.
   
彼聽其法,得信世尊。

    So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati –
   
彼得信作是念:

    ‘sambādho gharāvāso rajāpatho, abbhokāso pabbajjā. Nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ.
    『在家雜鬧塵勞之處,出家是空閑,住家者甚難行一向具足、一向清淨而如真珠光輝之梵行。

    Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā, kāsāyāni vatthāni acchādetvā, agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyyan’”ti.
   
然我剃除鬚髮,著袈裟衣,由在家為出家行者。』

    So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya, mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya, kesamassuṃ ohāretvā, kāsāyāni vatthāni acchādetvā, agārasmā anagāriyaṃ pabbajati.
    彼於後,或捨小財物,或捨多財物,或捨小親族,或捨多親族,剃除鬚髮,著袈裟衣,由在家而為出家行者。

    411. “So evaṃ pabbajito samāno bhikkhūnaṃ sikkhāsājīvasamāpanno pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.
    如是彼出家而應學比丘所具足之生活規定,捨殺生以離殺生。捨刀杖,有慚愧、有同情心。憐愍一切生類而住。

    “Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti, dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī athenena sucibhūtena attanā viharati.
   
捨不與取,離不與取,取所與物、期望所與,無何等之盜心,自清淨而住。

    “Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī hoti, ārācārī virato methunā gāmadhammā.
   
捨非梵行而修梵行,離不淨行、離淫慾法。

    “Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti, saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa.
   
捨妄語、離妄語,語真實、不外真實,誠實可信賴,不欺世間。

    “Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti – ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya.
    捨兩舌,離兩舌,不此處聞往彼處,告以挑撥此等諸人;亦不彼處聞來此處,告以挑撥此等之諸人。

    Iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī, samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
    如是,或為離異者之和解,或為和合者之援助。愛和合、好和合、喜和合、以語致和合者。

    “Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti – yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
    捨粗惡語、離粗惡語,語柔和、順耳、悅意、感銘、優雅有禮、眾人所愛、所喜,如是語者。

    “Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti, kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā kālena, sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ.
    捨戲語、離戲語。語適時、語真實、語有益、語法、語律。應時而語、可銘記於心、有理由、有段落、語調和諧、伴隨利益。

    “So bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti,
   
遠離採伐種子、植物,

    ekabhattiko hoti rattūparato, virato vikālabhojanā.
   
日中一食,夜不食,離非時食;

    Naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti,
   
遠離舞蹈、歌謠、演奏、觀劇之戲樂;

    mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti,
   
離持華鬘、香料、塗香、穿戴裝飾品、裝飾住處;

    uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti,
   
離使用高床、大床;

    jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
遠離受蓄金銀;

    āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
離受生穀物;

    āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
離受生肉;

    itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
遠離受婦人、少女;

    dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
離受女婢、男僕;

    ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
遠離受山羊和綿羊;

    kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
離受雞、豚;

    hatthigavāssavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
遠離受象、牛、馬、騾;

    khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
   
遠離受耕田、宅地;

    dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti,
   
遠離差使、仲介所為之事;

    kayavikkayā paṭivirato hoti,
   
遠離買賣;

    tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato hoti,
   
離詐秤稱、詐貨幣、詐度量;

    ukkoṭanavañcana-nikati-sāciyogā paṭivirato hoti,
   
遠離賄賂、虛偽、欺詐、走後門之邪行;

    chedana-vadhabandhanaviparāmosa-ālopa-sahasākārā paṭivirato hoti [passa ma. ni. 1.293 cūḷahatthipadopame].
   
遠離傷害、殺戮、捕縛、劫奪、竊盜,強盜。

    “So santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena.
   
彼衣以覆身為足,食以果腹為足,

    So yena yeneva pakkamati samādāyeva pakkamati.
   
彼往何處,唯持此等衣、缽而往。

    Seyyathāpi nāma pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti sapattabhārova ḍeti,
   
猶如有翼之鳥,飛往何處,亦只持其翼而飛;

    evameva bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena, kucchiparihārikena piṇḍapātena.
   
如是,比丘滿足其護身之衣及養體之施食,

    So yena yeneva pakkamati samādāyeva pakkamati.
   
彼往何處,唯持此等衣、缽而往。

    So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
   
彼具足聖戒蘊,感受內心無垢純淨之安樂。

    “So cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
   
彼以眼見色,不著相貌、不著特徵。

    Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati.
    彼若放逸,不防護眼根,而隨著流入貪愛、憂悲、過惡、不善法。彼遂行攝禦,以防護眼根,令達眼根之防護。

    Sotena saddaṃ sutvā…pe…
    以耳聞聲,不著相貌、不著特徵。彼若放逸,不防護耳根,而隨著流入貪愛、憂悲、過惡、不善法。彼遂行攝禦,以防護耳根,令達耳根之防護。

    ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe…
    以鼻嗅香,不著相貌、不著特徵。彼若放逸,不防護鼻根,而隨著流入貪愛、憂悲、過惡、不善法。彼遂行攝禦,以防護鼻根,令達鼻根之防護。

    jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe…
    以舌嚐味,不著相貌、不著特徵。彼若放逸,不防護舌根,而隨著流入貪愛、憂悲、過惡、不善法。彼遂行攝禦,以防護舌根,令達舌根之防護。

    kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe…
    以身接觸,不著相貌、不著特徵。彼若放逸,不防護身根,而隨著流入貪愛、憂悲、過惡、不善法。彼遂行攝禦,以防護身根,令達身根之防護。

    manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
   
以意識法,不著相貌、不著特徵。

    Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ manindriye saṃvaraṃ āpajjati.
    彼若放逸,不防護意根,而隨著流入貪愛、憂悲、過惡、不善法。彼遂行攝禦,以防護意根,令達意根之防護。

    So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
   
彼依此聖具足諸根之防護,感受內心無垢純淨之安樂。

    “So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti,
   
彼於前往、於返回,以具正知;

    ālokite vilokite sampajānakārī hoti,
   
於瞻前、於顧後,具正知;

    samiñjite pasārite sampajānakārī hoti,
   
又屈伸手足時,具正知;

    saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti,
   
持下衣、上衣及缽時,具正知;

    asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti,
   
飲食嚐味時,具正知;

    uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti,
   
大、小便時,亦具正知;

    gate ṭhite nisinne sutte
   
行、住、坐、臥時,

    jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
   
覺醒時,語時,默時,皆具正知。

    412. “So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, (imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato) [passa ma. ni. 1.296 cūḷahatthipadopame], iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato, vivittaṃ senāsanaṃ bhajati – araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ.
    具足此聖戒蘊、聖諸根之防護、聖正念正知、聖知足,獨住遠離──近空閒處、樹下、山嶽、岩窟、峽谷、塚間、森林、露地、稻草堆處。

    So pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya, parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.
    彼乞食而歸,食已而結跏趺坐、端正身體,熱切於前方,遍滿而念住。

    So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti;
   
彼於世間,捨棄貪慾、離貪慾而住;由離貪慾,令心淨化。

    byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati, sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti;
   
捨棄害心、瞋恚,慈憫一切生物,無瞋害心而住;由離害心、瞋恚,令心淨化。

    thīnamiddhaṃ pahāya vigatathīnamiddho viharati ālokasaññī, sato sampajāno, thīnamiddhā cittaṃ parisodheti;
    捨棄惛沈、睡眠,光明想而正念正知,脫離惛沈、睡眠而住;由離惛沈、睡眠,令心淨化。

    uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti;
   
捨棄掉舉、憂悔,內心寂靜,無躁鬱而住;由離掉舉、憂悔,令心淨化。

    vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.
   
捨棄疑,於善法無有疑,脫離疑而住;由離疑,令心淨化。

    413. “So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
    彼捨此等五蓋、心穢、慧弱,離諸欲、離不善法,有尋、有伺,由:『離生喜、樂』,成就初禪而住。

    Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
    諸比丘!復次,比丘尋、伺、寂靜故,於內遍淨,心成一境,無尋、無伺,由:『定生喜、樂』,成就第二禪而住。
    復次,比丘離喜故,捨而住,有念,正知而身受樂。如聖眾所宣說:『捨念樂住』,成就第三禪而住。
    復次,比丘斷樂故,又斷苦故,滅先前之喜、憂故,不苦、不樂:『捨念遍淨』,成就第四禪而住。

    414. “So cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe na sārajjati, appiyarūpe rūpe na byāpajjati, upaṭṭhitakāyasati ca viharati appamāṇacetaso.
    ⑤ 彼以眼見色,不樂著愛好之色,不憎惡不好之色,於身正念現前、無量心而住。

    Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti –
   
彼如實知:『心解脫、慧解脫──

    yatthassa te pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti.
   
於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』

    So evaṃ anurodhavirodhavippahīno yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti, sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā,
    ⑥
彼如是,捨斷適順、違逆;無論,何種感受?或樂、或苦、或不苦不樂受。

    so taṃ vedanaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
   
彼不歡喜感受、不歡迎、不執著。

    Tassa taṃ vedanaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā vedanāsu nandī sā nirujjhati.
    ⑦
不歡喜感受、不歡迎、不執著於彼;凡歡喜感受,即令滅盡。

    Tassa nandīnirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
    ⑧ 彼由歡喜滅而取滅。
    ⑨
由取滅而存在滅。
    ⑩
由存在滅而生滅。
    ⑪
由生滅而令──
    ⑫
老死、愁、悲、苦、憂、惱滅盡。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之滅。

    Sotena saddaṃ sutvā…pe…
    ⑤ 以耳聞聲,不樂著愛好之聲,不憎惡不好之聲,於身正念現前、無量心而住。彼如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ⑥ 彼如是,捨斷適順、違逆;無論,何種感受?或樂、或苦、或不苦不樂受。彼不歡喜感受、不歡迎、不執著。
    ⑦ 不歡喜感受、不歡迎、不執著於彼;凡歡喜感受,即令滅盡。
    ⑧
彼由歡喜滅而取滅。
    ⑨
由取滅而存在滅。
    ⑩
由存在滅而生滅。
    ⑪
由生滅而令──
    ⑫
老死、愁、悲、苦、憂、惱滅盡。
   
如是,此乃全苦蘊之滅。

    ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe…
    ⑤ 以鼻嗅香,不樂著愛好之香,不憎惡不好之香,於身正念現前、無量心而住。
    彼如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ⑥ 彼如是,捨斷適順、違逆;無論,何種感受?或樂、或苦、或不苦不樂受。彼不歡喜感受、不歡迎、不執著。
    ⑦ 不歡喜感受、不歡迎、不執著於彼;凡歡喜感受,即令滅盡。
    ⑧
彼由歡喜滅而取滅。
    ⑨
由取滅而存在滅。
    ⑩
由存在滅而生滅。
    ⑪
由生滅而令──
    ⑫
老死、愁、悲、苦、憂、惱滅盡。
   
如是,此乃全苦蘊之滅。

    jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe…
    ⑤ 以舌嚐味,不樂著愛好之味,不憎惡不好之味,於身正念現前、無量心而住。
    彼如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ⑥ 彼如是,捨斷適順、違逆;無論,何種感受?或樂、或苦、或不苦不樂受。彼不歡喜感受、不歡迎、不執著。
    ⑦ 不歡喜感受、不歡迎、不執著於彼;凡歡喜感受,即令滅盡。
    ⑧
彼由歡喜滅而取滅。
    ⑨
由取滅而存在滅。
    ⑩
由存在滅而生滅。
    ⑪
由生滅而令──
    ⑫
老死、愁、悲、苦、憂、惱滅盡。
   
如是,此乃全苦蘊之滅。

    kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe…
    ⑤ 以身接觸,不樂著愛好之觸,不憎惡不好之觸,於身正念現前、無量心而住。
    彼如實知:『心解脫、慧解脫──於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』
    ⑥ 彼如是,捨斷適順、違逆;無論,何種感受?或樂、或苦、或不苦不樂受。彼不歡喜感受、不歡迎、不執著。
    ⑦ 不歡喜感受、不歡迎、不執著於彼;凡歡喜感受,即令滅盡。
    ⑧
彼由歡喜滅而取滅。
    ⑨
由取滅而存在滅。
    ⑩
由存在滅而生滅。
    ⑪
由生滅而令──
    ⑫
老死、愁、悲、苦、憂、惱滅盡。
   
如是,此乃全苦蘊之滅。

    manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme na sārajjati, appiyarūpe dhamme na byāpajjati, upaṭṭhitakāyasati ca viharati appamāṇacetaso,
    ⑤ 以意知法,不樂著愛好之法、不憎惡不好之法,於身正念現前、無量心而住。

    tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti –
   
彼如實知:『心解脫、慧解脫──

    yatthassa te pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti.
   
於彼,無論何處,皆令惡、不善法,滅盡無餘。』

    So evaṃ anurodhavirodhavippahīno yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti, sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā,
    ⑥
彼如是,捨斷適順、違逆;無論,何種感受?或樂、或苦、或不苦不樂受。

    so taṃ vedanaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
   
彼不歡喜感受、不歡迎、不執著。

    Tassa taṃ vedanaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā vedanāsu nandī sā nirujjhati.
    ⑦
不歡喜感受、不歡迎、不執著於彼;凡歡喜感受,即令滅盡。

    Tassa nandīnirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
    ⑧ 彼由歡喜滅而取滅。
    ⑨
由取滅而存在滅。
    ⑩
由存在滅而生滅。
    ⑪
由生滅而令──
    ⑫
老死、愁、悲、苦、憂、惱滅盡。

    Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   
如是,此乃全苦蘊之滅。

    Imaṃ kho me tumhe, bhikkhave, saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimuttiṃ dhāretha,
   
諸比丘!汝等受持予之略說:『愛盡解脫!』

    sātiṃ pana bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ mahātaṇhājālataṇhāsaṅghāṭappaṭimukkan”ti.
   
漁夫子──茶帝比丘為大愛網、愛聚所縛者。」

    Idamavoca bhagavā.
   
世尊如是說法已,

    Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
   
彼等比丘,歡喜信受世尊之所說。

    Mahātaṇhāsaṅkhayasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.
   
愛盡大經結束

~《中部經典‧Mahātaṇhāsaṅkhayasutta 愛盡大經》(MN 38, 396-414)


卍        卍        卍